Časté otázky o CDKL5

Aká častá je porucha spôsobená mutáciou génu CDKL5?

V súčasnosti nepoznáme odpoveď na túto otázku, ale porucha je zriedkavá a častejšie sa vyskytuje u dievčat ako u chlapcov. Nakoľko genetické testy priamo na túto poruchu sú dostupné a do popredia sa dostávajú aj vyšetrenia celého panelu génov na epilepsiu, očakávame, že sa zvýši počet pacientov, u ktorých sa porucha potvrdí. Napríklad v Slovenskej republike sú diagnostikované doposiaľ 3 osoby, v Českej republike taktiež 3 osoby, avšak napríklad vo Veľkej Británii je v súčasnosti známych už 75 až 100 osôb s touto diagnózou.

Sú rodiny, kde má viac ako jedno dieťa poruchu CDKL5?

Áno, v literatúre sa uvádzajú dve rodiny. Jedna rodina v Austrálii, jedna rodina v Holandsku. Nie sú k dispozícii systematické štúdie, nazdávame sa však, že možnosť opätovného výskytu u ďalšieho dieťaťa rovnakých rodičov je nízka, ale nie je vylúčená. Z toho dôvodu sa niektoré páry možno rozhodnú pre genetický test počas gravidity, ktorý sa dá vykonať pomocou amniocentézy alebo odobraním vzorky z choriových klkov (Chorionic villus sampling; CVS).

Má každá osoba s poruchou CDKL5 epileptické záchvaty?

Nie každá osoba s CDKL5 má epileptické záchvaty, ale väčšina ich má. Pravdepodobne v budúcnosti zistíme viac o osobách miernejšie postihnutých poruchou CDKL5, ktoré nemajú také množstvo záchvatov.

Čo vieme o epilepsii u pacientov s poruchou CDKL5?

Epilepsia obvykle nastupuje vo veľmi skorom veku: zvyčajne vo veku do 3 mesiacov, ale môže sa samozrejme objaviť aj neskôr. Na začiatku záchvaty môžu mať rôznu podobu:

hviezdicové záchvaty;
epizódy, ktoré sa javia trochu ako dusenie sa; stuhnutie alebo stvrdnutie na krátky čas;
nezvyčajné grimasy tváre;
iné formy miernych kŕčov.
Keď kŕče raz začnú, obvykle sa objavujú každý deň a postupne sa vyskytujú čoraz častejšie, trvajú dlhšie a sú závažnejšie. Niektorí pacienti mali infantilné kŕče počas prvého roka života, ale neskôr nimi prestali trpieť.

Sú ľudia, ktorí majú obdobia bez kŕčov, tie môžu trvať 6 týždňov, príp. aj 2 roky. Obdobia bez kŕčov sa môžu objaviť kedykoľvek. Existujú aj tzv. „medové týždne“. Vtedy, keď pacient začne brať nový liek, ale často sa kŕče vrátia alebo sa po medovom období typ kŕčov zmení.

Väčšina ľudí trpí rôznymi typmi záchvatov, ktoré zvyčajne zahŕňajú myoklonické zášklby. Veľké množstvo ľudí má väčšie záchvaty (ako napr. grand mal alebo komplexné parciálne kŕče), ktoré môžu trvať dosť dlho a môžu sa vyskytovať pravidelne. Niektorí ľudia majú krátke kŕče každý deň ako napr. tzv. absencie, atonické záchvaty a/alebo myoklonické zášklby. Niektorí ľudia majú aj epizódy konvulzívneho alebo nekonvulzívneho status epilepticus, ale to nie je problém, ktorý by sa vyskytoval u každého.

Môže sa problém so záchvatmi zlepšiť?

U niektorých ľudí sa záchvaty vytratia a nikdy sa nevrátia. V prípade tých, u ktorých sa nevytratia, sa na základe obmedzeného množstva informácií, ktoré zatiaľ máme, zdá, že problém so záchvatmi je často najhorší v detstve a môže sa zhoršiť počas dospievania. Niektorým dievčatám priniesli úľavu v závažnosti záchvatov injekčne podávané antikoncepčné látky na zmiernenie mesačných výkyvov. Zdá sa, že problém so záchvatmi sa môže zlepšiť pri dosiahnutí dospelého veku a väčšie dlhotrvajúce záchvaty sú zriedkavejšie, pričom menšie krátke záchvaty obvykle pretrvávajú, najmä myoklonické zášklby.

Existujú účinné lieky na poruchu CDKL5?

V súčasnosti nevieme o konkrétnom lieku, ktorý by pomohol ľuďom s poruchou CDKL5. Niektorým osobám pomohlo implantovanie stimulátorov pre blúdivý nerv (Vagus Nerve Stimulation- VNS). Sú rodičia, ktorí zistili, že ich dieťa nereaguje na žiadne antiepileptiká a ich lekári prijali ťažké rozhodnutie – prestať podávať akékoľvek antiepileptiká.

Mnohí rodičia si všimli, že záchvaty ich dieťaťa sa výrazne zlepšia, keď sa dieťa postí, napriek tomu, že ketogénna diéta u väčšiny z nich nezabrala. Dúfame, že viac poznatkov a lepšie chápanie génu CDKL5 a jeho fungovania povedie k novej a účinnejšej liečbe. V roku 2012 klinika Mayo Clinic v Minnesote publikovala retrospektívnu štúdiu. Skúmali sa v nej klinické príznaky a liečba záchvatov u 6 detí (4 dievčatá a 2 chlapci) s CDKL5. Uvádzajú sa v nej konkrétne charakteristiky vrátane dysfágie (ťažkosti s prehĺtaním) a kortikálna zraková porucha (CVI). Dvaja chlapci z tejto skupiny sa javili ako menej postihnutí určitými charakteristickými príznakmi ako dievčatá. Nástup záchvatov bol vo veku od 1 do 3 mesiacov. Žiadna liečba neeliminovala kŕče, ale topiramát, vigabatrin a ketogénna diéta najviac pomohli zredukovať ich frekvenciu.

Ktoré znaky sú podobné a ktoré rozdielne medzi Rettovým syndrómom a poruchou CDKL5?

Porucha CDKL5 sa odlišuje od Rettovho syndrómu, i keď určité prejavy sa prekrývajú. Je to preto, že proteíny, ktoré sa tvoria na podklade informácie v génoch CDKL5 a MECP2 (zodpovedný za vznik Rettovho syndrómu) interagujú a obidva sú dôležité vo vývine mozgu. Hlavné rozdiely medzi nimi sú: čas nástupu, typ a závažnosť epilepsie. Pri Rettovom syndróme epilepsia len zriedkavo nastupuje pred dovŕšením veku 6 mesiacov, zatiaľ čo pri CDKL5 takmer vždy už je v tom veku prítomná. Ľudia s Rettovým syndrómom obvykle nemajú infantilné kŕče, ktoré sa môžu vyskytovať pri CDKL5. U ľudí s Rettovým syndrómom nie je tak extrémne ťažké držať epilepsiu pod kontrolou. Pri Rettovom syndróme je typický údaj o takmer normálnom vývine v ranom veku a s presným obdobím, v ktorom došlo k strate nadobudnutých zručností (regresii). U detí s CDKL5 je raný vývin často dosť abnormálny, často trpia ťažkou hypotóniou. Pri CDKL5 môže byť viac období so stratou nadobudnutých zručností alebo zastavenie vo vývoji („plató“) spojené so zhoršením kŕčov. Dlhodobý priebeh ochorenia sa nejaví byť u každého rovnaký, ale nie sú známe dostatočne dlho sledované prípady, pri ktorých by sa robili systematické záznamy.

K spoločným prejavom oboch porúch patria repetitívne (opakované stereotypné) pohyby rúk, i keď sú odlišné pri Rettovom syndróme a pri CDKL5. Pri oboch môže byť pri narodení normálny obvod hlavy, ktorý sa po narodení nezväčšuje spolu s rastom tela ale rast hlavy výrazne zaostáva. U obidvoch je nedostatočný vývin motoriky a nadobúdanie zručností vrátane používania rúk a limitovaná alebo absentujúca reč. U obidvoch sa môže vyskytovať hyperventilácia (prehĺbené alebo zrýchlené dýchanie), ale je menej bežná pri CDKL5 ako pri Rettovom syndróme. Ľudia s Rettovým syndrómom majú množstvo rôznych charakteristík dýchania, čo sa nestáva pri CDKL5. V oboch prípadoch deti obyčajne zaostávajú v raste a mávajú malé studené chodidlá (syndróm studených nôh).

Obidve poruchy majú viacero spoločných prejavov, avšak CDKL5 má veľa i sebevlastných príznakov, jedným z nich je aj prítomnosť charakteristických epileptických záchvatov.

Ako dlho žijú pacienti s poruchou CDKL5?

Túto otázku rodičia často kladú v súvislosti s tým, čo môžu od ochorenia očakávať. Vzhľadom na samotné postihnutie pri poruche CDKL5 ako sú záchvaty, dýchacie a tráviace ťažkosti, došlo u niekoľkých pacientov aj k skorému úmrtiu. Ale známy je tiež fakt, že sú aj dospelé žijúce osoby, ktoré už majú po päťdesiatke. Do veľkej miery závisí dĺžka života od závažnosti symptómov. Porucha CDKL5 nie je známa ako terminálne alebo degeneratívne ochorenie, preto očakávaná dĺžka života sa nedá presne zistiť. Porucha CDKL5 býva závažná a starostlivosť o dieťa s touto poruchou nesmierne náročná. Je veľa detí s poruchou CDKL5 vo svete umiestnených v detských hospicoch, či ústavoch, ktoré spĺňajú podmienky na poskytnutie takejto starostlivosti.

Sú pacienti s poruchou CDKL5, ktorí vedia chodiť a rozprávať?

Za posledných 10 rokov, odkedy bola objavená porucha CDKL5, sme zaznamenali medzi osobami s CDKL5 rozdiely v hrubých motorických schopnostiach. Medzinárodná databáza pre poruchu CDKL5 zhromažďuje údaje od rodičov a vyhodnocuje ich. Schopnosti väčšiny detí boli väčšinou obmedzené. Len niektoré vedeli samostatne zvládnuť všetky aspekty škály hrubej motoriky. Treba však poznamenať, že vzorka je relatívne malá a údaje sú výhradne od rodičov.

Na základe vzorky s počtom 116 detí (102 ženského pohlavia a 14 mužského pohlavia) zo 17 krajín, vo vekovom rozpätí od 4 mesiacov do 29 rokov u dievčat (medián veku 6 rokov) a 2 roky až 22 rokov a 8 mesiacov u chlapcov (medián veku 9 rokov a 2 mesiace):

otáčanie z brucha na chrbát a opačne: cca 84% dievčat a 35% chlapcov sa vie pretočiť,
sedenie: 55% dievčat a 23% chlapcov vie samostatne sedieť,
plazenie: takmer 21% dievčat a 10% chlapcov sa vie plaziť,
samostatne stáť: takmer 20% dievčat vie samostatne stáť,
samostatná chôdza: takmer 18,8% dievčat vie samostatne kráčať,
samostatný beh: 8% dievčat vie bežať.

Údaje poskytli ich opatrovatelia.

Väčšina chlapcov potrebovala oporu pri sedení, státí, prechode a chôdzi, ale v tejto štúdii sa 3 chlapci naučili stáť s oporou, pričom dvaja z nich sa naučili kráčať s oporou. Vzhľadom na počet chlapcov postihnutých poruchou CDKL5, veľkosť vzorky bola veľmi malá. Ale v posledných 2 rokoch sme sa dozvedeli o chlapcoch, ktorí sú – v porovnaní s väčšinou chlapcov – postihnutí len mierne a uvádza sa, že niektorí dokážu loziť, kráčať a behať.

Zdroj: www.curecdkl5.or g

Korekcia textu: MUDr. Gabriela Nagyová