Martinko Pjecha
Martinko sa narodil v lete 2013 ako naše tretie dieťa. Má ešte dve staršie a jednu mladšiu sestričku. Po ukážkovom a bezproblémovom tehotenstve, a nečakanom pôrode sekciou, prišiel šok. Martinko má určité črty, ktoré naznačujú, že niečo nemusí byť v poriadku. Okrem toho bol hypotonický, od prvého dňa bol cez hlávku napojený na hadičku kvôli hypoglykémii. Keď mal päť dní, naložili nás do sanitky, a rovno z pôrodnice sme cestovali do genetickej ambulancie v Nitre. Výsledky krvných testov prišli o 8 týždňov. Diagnóza bola jednoznačná – Cri Du Chat Syndróm, alebo Syndróm mačacieho plaču – delécia krátkeho ramena piateho chromozómu. Zriedkavé genetické ochorenie. Okrem pár základných informácií, ktoré sme si našli aj na internete, nám ani žiadny odborník nevedel povedať viac. Až kontakt na medzinárodnú podpornú skupinu CDCS nám priniesol viac svetla do života ľudí s takýmto ochorením. Mohli sme očakávať spomalený psychomotorický vývoj, ťažkosti s komunikáciou, a iné zdravotné potiaže.
To, čo je pre zdravé dieťa samozrejmosťou, si musíme s Martinkom vybojovať. Od prvých týždňov svojho života usilovne cvičí. Najprv to bolo Vojtovou metódou. Od Maťkovho roku a pol chodíme do rehabilitačného centra Neurino v Šamoríne, asi 80 km od nášho bydliska, kde zaznamenal najväčšie pokroky. Zhruba mesiac pred svojimi tretími narodeninami si Martinko prvýkrát sám sadol. Teraz už sedí sám celkom bežne, preplazí sa za svojimi obľúbenými hračkami. Miluje hojdanie, keď mu spievame či hovoríme riekanky, jeho najobľúbenejšia knižka je Králik Uško, jeho najobľúbenejšie hračky sú jednoduché krúžky či šnúrky. Veľmi rád sa kúpe, a krásne sa vie (s pomocou) potápať. Tiež má rád „Varila myšička kašičku“. Martinko s nami komunikuje svojim vlastným spôsobom. Hovorí „ham“ keď je hladný. Vie povedať „mama.“ Podá rúčku na „servus.“ Ale „áno“ či „nie“ neodkomunikuje. Vieme, že nám rozumie, ale tak veľmi túžime po tom, aby sme mohli aj my lepšie rozumieť jemu.
Martinko má senzorickú poruchu, rôzne vnemy vníma úplne inak, ako zdravý človek. Hlavne na svoje dlane a pokožku je veľmi citlivý. Na jednej strane sa vie krásne smiať, keď ho šteklíme na brušku. Česanie vlasov je preňho neuveriteľná zábava. Na druhej strane mu táto porucha bráni, aby sa udržal na štyroch, lebo ten tlak na dlaniach je preňho ťažko znesiteľný, a aj inými spôsobmi negatívne ovplyvňuje jeho život a napredovanie. Už po prvej hodine s kanisterapeutickými psíkmi, ešte v Šamoríne, bol ako vymenený. Môcť ležať pri psíkoch, či lízanie psíkov majú na jeho senzoriku, ako aj psychické či fyzické napredovanie, veľmi silný pozitívny vplyv. Úprimne Vám z celého srdca ďakujeme, že ste nám umožnili zúčastniť sa kanisterapeutického víkendu v Terchovej. Bol obrovským prínosom pre nás všetkých, ale najmä hlavne pre Martinka.
Martinkovi rodičia