Luka Klokoč
Dňa 23.1.2014 som sekciou porodila synčeka. Pôrod prebehol v poriadku až na okamih, keď ho vybrali. Svojho synčeka som po pôrode vôbec nevidela, lebo bol okamžite transportovaný do nemocnice v Poprade na oddelenie patologických novorodencov. Prvýkrát som ho videla po 5 dňoch, keď som už mohla ísť za ním do nemocnice. Deň na to som sa dozvedela krutú pravdu, že môj Luka má 10% nádej na prežitie.
O život bojoval takmer rok, keď v dôsledku zlého určenia termínu pôrodu prekonal viacnásobnú sepsu a v prvom rôčku svojho života vôbec nepoznal svoju postieľku, zato dôverne všetky nemocničné lôžka od Starej Ľubovne, cez Kežmarok, Poprad, Košice, Bratislavu, až po Prahu. Potravu dokázal prijímať iba cez sondu rovno do žalúdka a jeho telíčko je v dôsledku spomínaných problémov veľmi slabé a vyžaduje trvalú liečbu, ale hlavne nákladnú rehabilitáciu, aby jeho motorické funkciu úplne nezlyhali. Má úplne rozhádzané vnútorné prostredie, metabolické neidentifikovateľné ochorenie a mitochondriálne ochorenie nervového systému. Jeho telo nedokáže premieňať cukor ani bielkovinu. Vraj je prvé dieťa, ktoré evidujú, že toto všetko prežil. Už sme absolvovali 6-ty zákrok v narkóze. Teraz prijíma potravu cez PEG (vývod zo žalúdka a nadvihnutie žalúdka na úroveň pažeráka) a bojujeme ďalej. Denne vracia aj 5 krát. Raz za mesiac ideme do nemocnice na 4-5 dní na infúzie, aby ho naštartovali a takto fungujeme dlhodobo. Zakaždým nám dajú novú informáciu, čo chcú robiť, akú liečbu nastaviť, aby sme sa pohli ďalej.
Žiaľ, toto trápenie nenechalo vážne stopy iba na zdravotnom stave môjho Luku, ale aj na mojom a samozrejme aj na našej finančnej situácii. Potrebujeme cvičiť, rehabilitovať, získavať nové informácie, skúsenosti, postupy. Zabezpečovať transfery, hospitalizácie, lieky, pomôcky....... Radi by sme absolvovali aj hospitalizáciu v Rakúsku, ale finančne je to veľmi náročné.
Za nás oboch môžem sľúbiť, že budeme bojovať zo všetkých síl aj naďalej. Za prípadnú pomoc budeme veľmi vďační a verte mi, keď niekedy budete mať možnosť uvidieť môjho synčeka aký je zlatý, aký je snaživý, aký vie byť veselý, ako cíti každú pomoc, ako to všetko, čím prechádza, ale aj na čo sa teší, vidno v jeho krásnych očkách. Určite neoľutujete, že ste nám v najťažších chvíľach v našom živote pomohli. Luka, verím raz vyrastie a možno aj z neho bude ďalší šťastný človek.
Záverom by som Vás chcela uistiť , že v prípade, že sa rozhodnete môjmu synčekovi pomôcť Vaše finančné prostriedky budú použité len na účely ktoré odborníci navrhujú a odporúčajú.
Lukova maminka
Lukovi sme pomohli sumou 500 Eur na financovanie liečby, špeciálnych pomôcok a rehabilitácii.
