Dominik Horník
Dominik sa narodil v 30. týždni gravidity. Predčasný pôrod spôsobil infekt, ktorý sa dostavil nečakane po bezproblémovom tehotenstve. Mesiac naberal silu na JISke v inkubátore, kde bojoval s nízkou hmotnosťou a stratou bikarbonátov. Bol stále závislý na infúziách. Keď už dosiahol istú váhu, preložili ho na oddelenie patologických novorodencov, kde ležal tiež mesiac. Zistili, že má intoleranciu laktózy v materskom mlieku. Dostal infekciu (SEPSU), mal 3x transfúziu krvi a problém s obličkami. Bol koniec októbra 2008 a nás sa chystali prepustiť domov. Ako každému dieťaťu, aj Dominikovi robili vyšetrenia – sluch (predpokladaná strata sluchu, našťastie sa mýlili a Domkovi sa sluch upravil, dnes miluje hudbu), vyšetrenie očí (nosí síce okuliare, ale hlavne pre strabizmus, očká nie sú úplne v poriadku ale tam bude pravdepodobne porucha v dráhach do mozgu, preto neustále motivujeme sledovanie a už na určitý okamih dokáže zafixovať). Sonografia mozgu – ŠOK, nik nepredpokladal čo ukáže, pri pôrode, ani po ňom neboli žiadne vážne komplikácie, nebola potreba ho oživovať - Apgar Skóre 9/10 a predsa. Značné poškodenie mozgu, diagnóza DMO – spastická kvadruparéza. Neskôr pribudli aj symptomatické epileptické záchvaty, ktoré má vďaka liekom zatiaľ ako-tak pod kontrolou.
Tento rok sa Domkovi objavili endokrinologické problémy, vďaka liekom sa však výsledky upravili.
Dominik mal v septembri 9 rokov, je malý-veľký školák. V triede má piatich spolužiakov a veľmi šikovného pána učiteľa, ktorý im dáva veľa pozornosti a lásky. V rámci vyučovania má aj rehabilitácie, čo je veľmi dobré, nakoľko tieto detičky potrebujú neustále polohovanie a aktivity, ale žiaľ stále je to málo. No škole sa mu veľmi páči.
Náš život sa točí okolo špeciálnych pedagógov, lekárov a rehabilitácií. Navštevujeme rôzne terapie, ako napríklad: logopédiu, muzikoterapiu, hipoterapiu, máme za sebou aj canisterapiu. Teraz cvičíme tzv. Bobathovou metódou, ktorá sa cvičí v rámci hier a rozvíja sa ňou nielen motorika, ale aj mentálna stránka. Ako dieťa do 3 rokov cvičil Vojtovou metódou, no žiadny efekt sa nedostavoval a Dominik to veľmi zle znášal, spravili sme rázny krok a prestali sme.
Dominik je milované a veselé dieťa. Veľmi sa snaží porozumieť, no jeho telíčko mu neumožňuje používať ruky ani nohy, je uväznený, aj rozprávať by chcel no nedá sa mu, spascitita ovláda celé jeho telo. Detičky v jeho veku sa hrajú so svojimi rovesníkmi, behajú za loptou a šantia, u Domka je to iné. Každý deň má svoje povinnosti, celý jeho život sa točí okolo rehabilitácií a špeciálnych pedagógov. Dnes môžem povedať, že naša snaha a láska prináša vytúžené ovocie. Dominko sa dokáže pretočiť a pár sekúnd posedí, aj keď naozaj iba pár. Niekoľko sekúnd postojí, len ho treba veľmi pevne držať, no pre nás to je veľký úspech. Plazenie mu zatiaľ veľmi nejde, no snaží sa. Má veľmi slabý chrbát, aj udržanie hlavy mu občas robí problémy. Stále verím, že správnou rehabilitáciou a nekonečnou láskou dosiahneme, že sa jedného dňa sa postaví na nôžky, urobí prvý krok a povie slovko „mama“. Žijeme sami, jeho otecko nás opustil, keď mal Dominik dva roky, ale my sa nevzdávame a všetko s úsmevom zvládame.
Dominikova mamina