Gregorko Puczok
Pred deviatimi rokmi prišiel na svet, aby nás naučil niečo, čo sa nepíše v žiadnych knihách, čo by nás nenaučila žiadna škola. Maličký, zraniteľný, ale náš. Gregorko.
Narodený predčasne v 30. týždni tehotenstva. Hneď po príchode na svet nastali zdravotné komplikácie – musel byť resuscitovaný, niekoľko týždňov na pľúcnej podpore, nastal pneumotorax a čo bolo najhoršie, prišlo ku krvácaniu do mozgu. Takmer dva mesiace strávil v inkubátore. Tušili sme, že to neostane bez následkov. Nemocnicu sme opúšťali so strachom a obavami, čo bude ďalej. Ale odhodlaní, i napriek nepriaznivým prognózam lekárov, urobiť všetko, čo bude v našich silách, aby sme mu pomohli.
Rehabilitácie a terapie sa stali naším každodenným spoločníkom. Vyhľadávali sme a skúšali rôzne zariadenia, ktoré sa zameriavajú na psychomotorický rozvoj. V dvoch rokoch mu bola stanovená diagnóza detská mozgová obrna, spastická kvadruparéza. Spočiatku sme sa upriamili najmä na motorickú stránku, veľa času, niekedy i týždne sme trávili mimo domova na rehabilitačných pobytoch. Časom pribudla aj terapia mentálneho rozvoja. Gregorko všetko statočne zvládal a videli sme maličké pokroky. Postupne sa naučil používať rúčky, plaziť, štvornožkovať, sedieť s oporou, či s oporou chvíľočku aj postáť. Stálo ho to veľa úsilia, veľa odriekania a boli aj slzičky. Keď mal 6 rokov podstúpil operáciu šliach na oboch nohách. Jeho spastické svalstvo mu spôsobuje skracovanie šliach a deformitu bedrového kĺbu. Dodnes cvičí, absolvuje rôzne doplnkové terapie, navštevuje špeciálnu pedagogiku, logopédiu. Popri tom však stíhame aj zábavu, hry, výlety. Snažíme sa, aby jeho detstvo bolo čo najviac detstvom zdravého dieťaťa.
Dnes je z neho zhovorčivý, spoločenský a šibalský chalanisko. V septembri nastupuje do druhého ročníka ŠZŠ. V očiach mu vidno huncútstvo, teší sa z každého nového dňa, prináša nám radosť a dáva nekonečnú lásku.
A aj keď mu jeho nôžky nahrádzajú kolesá vozíčka, nevzdávame to a bojujeme ďalej. A vlastne to už ako boj ani nevnímame. Je to proste ŽIVOT. A ten treba žiť.
Gregorkova mamina