Alexík a Sebastiánko Kaščákovci

Kde bolo tam bolo....jedného chladného zimného večera prišli na svet dva zázraky. Alex a Sebi. Narodili sa presne o 2 mesiace skôr a to si vyžiadalo svoje trvalé následky na ich zdraví. Chlapci trpia detskou mozgovou obrnou a epileptickými záchvatmi. Alexík má navyše veľmi poškodený zrak a vidí iba svetlo-tmu, obrysy a tiene.

Ahoj ,

Ja som Alex a ja Seban Boban

Sme bratia z jedného vajíčka,
Na svet nás priniesla naša mamička

Narodili sme sa skôr než bolo treba. Toľko obáv z toho bolo, verte, veľa.

Keď nás zbadal ocinko vydýchol si: „majú všetky pršteky, ruky a nohy zdravé.
No vtedy netušil, že zdravie nám nebolo zhora automaticky dané.

Dodnes potrebujeme neustály návod čo s nimi robiť, ako ich používať.
A tím ľudí, ktorí nás to učí a neprestane nás v tom povzbudzovať.

„Mami, oci potrebujeme vstať a jesť, piť, aj sa vykakať“ 
„No nevieme vám to nijako povedať...“

Je s nami dosť starostí a málokto nám rozumie.
Z očí nám vyčíta naše potreby len ten, kto nás naozaj miluje.

Nevyrastú z nás žiadni študovaní ľudia, ekonómovia či vedci.
Na to však v našej rodine kašleme všetci.
Veľa sa smeje a dobrých ľudí okolo seba máme.
Na detskú kávičku, koláčik radi sa vždy pridáme.

My dvaja čisté duše máme.
Čo je v našich silách, to zo seba rozdáme.

Alexko som, že vraj chutný ako ten perníček.
V hlávke nosím si svoje poklady sťa vesmírny tajomníček.

Sebinko, mladší som o 4 minúty.